Zaoberajte sa tým, čo nefunguje

„Pokračovanie v tom, čo nefunguje nespôsobí, že to bude fungovať lepšie.“

 (Charles J.Givens)

Nefunguje vám vzťah či manželstvo, ale vy sa napriek tomu tvárite, že je skvelé?  Zatvárate oči pred svojou nadváhou? Nepripúšťate si svoje zlé zdravie? Odkladáte konfrontáciu so svojim zamestnávateľom alebo svokrou? Tvárite sa, že to vo vašej rodine funguje úžasne, napriek tomu, že opak je pravdou?  

Ak sa chcete pohnúť z miesta kde ste, na miesto, kde chcete byť, musíte sa postaviť zoči - voči tomu, čo vo vašom živote nefunguje. Prestaňte pred nefungujúcimi vecami zatvárať oči a najmä sa netvárte, že je všetko v poriadku a funguje,  ak to tak nie je. Postaviť sa tomu, čo vo vašom živote nefunguje, obyčajne znamená postaviť sa niečomu nepríjemnému. Môže to znamenať opustiť svoju zónu pohodlia, žiadať o to, čo chcete, postaviť sa proti niekomu, riskovať, že nebudete v obľube, vysloviť vlastný názor atď. A ruku na srdce, kto z nás by chcel dobrovoľne podstúpiť takéto nepríjemne veci? A tak to tolerujeme a zatvárame oči v nádeji, že sa to „nejako“ vyrieši. Zlá správa je, že ono sa to „nejako“ nevyrieši. Dobrá správa je, že riešenie existuje. Riešenie máte vo svojich rukách VY. Tak naberte odvahu a pustite sa do toho. Aký význam má plytvať tonami energie na to, že vedome budete ignorovať to, čo nefunguje?

Denne dostávame varovné signály, ktoré nás upozorňujú na to, že sa niečo deje. Len ich akosi nevnímame alebo vnímať nechceme. Váš partner začal chodiť domov neskôr. Zachytíte zvláštnu, často ironickú poznámku od niekoho blízkeho či suseda. Niekedy tieto signály berieme na vedomie a podnikáme kroky, ale oveľa častejšie ich ignorujeme, pretože im buď nevenujeme pozornosť alebo neprikladáme význam.

Okamžite vyhoďte zo svojho slovníka frázy typu: Veď to robia všetci. Len sa potrebuje vyventilovať. To sa ma netýka. Nechcem riskovať. Nemám mu do toho čo rozprávať. Nemôžem s tým nič urobiť. Potrebujem to, aby som sa upokojil (v súvislosti s alkoholom či cigaretami). To sa predsa ľuďom ako ja stáva.

„Niekedy zatvárame oči,

pretože nechceme vedieť, čo sa stane.“

Čo by ste mohli urobiť:

1. Nefunguje niečo? V prvom rade si musíte priznať, že niečo nefunguje a presne si pomenovať / zadefinovať to, čo z vášho pohľadu nefunguje. Čím skôr uznáte, že niečo nefunguje, tým menej bolestivé bude riešenie
2. Čo nefunguje? Opýtajte sa sami seba: „Čo nefunguje?“. Napíšte si zoznam vecí, ktoré vo vašom živote nefungujú v oblastiach ako kariéra, financie, rodina, vzťahy, vzhľad , zdravie, voľný čas, osobný rast, domáce prostredie.
3. Prečo to nefunguje? Zamyslite sa nad tým, čo spôsobilo tento stav? Ako ste konkrétne vy prispeli k tomu, niečo nefunguje?
4. Dajte si za cieľ „vyriešiť to“ čo nefunuje.
5. Ujasniť si, čo s tým? Ujasnite si, či sa chcete pokúsiť to, čo nefunguje, vyriešiť tak, aby to fungovalo alebo sa s tým jednoducho iba vyrovnať, to znamená priznať si to a zakceptovať to.
6. Konkrétne kroky. Zosumarizujte, čo všetko budete musieť urobiť na to, aby ste danú situáciu vyriešili, aby ste sa z toho dostali, aby to fungovalo tak, ako chcete? Ako to dokážete vyriešiť? Čo všetko budete k vyriešeniu potrebovať? Koho budete musieť do procesu zapojiť?
7. Pustite sa do toho. Hneď. Neodkladajte to. Neplytvajte svojou drahocennou energiou.

Zamyslite sa nad tým, aké problémy sa nechce riešiť vám. Ktoré problémy sa bojíte riešiť alebo sa tvárite, že neexistujú. Spoznajte ich a postavte sa im.

Teším sa na vašu spätnú väzbu: jandubnicka@coach4you.sk.

Motivujte sa k úspechu

„Motivácia sa začína túžbou.

Keď niečo chceš, máš motív to získať.“

(Denis Waitley)

Každý týždeň vám prinášam príspevky o tom, ako sa stať „architektom vlastného života“. Pretože každý z nás chce byť úspešný  a mať viac toho, čo mnohí nazývajú „šťastie“. Jediná cesta, ako sa k tomu dopracovať je uvedomiť si, že si to vyžaduje čas, tvrdú prácu, trpezlivosť, vytrvalosť, disciplínu, čiže praktizovať tie správne návyky. Ale zo všetkého najdôležitejšia je sebamotivácia, schopnosť motivovať samého seba k činu, vnútorný impulz, ktorý nás vedie k činnosti, k  dosiahnutiu cieľa. Naša túžba dosiahnuť alebo získať niečo (sebamotivácia) bude našim hnacím motorom na našej ceste za cieľmi. 

 „Naše túžby a priania sú základom našich motívov,

preto je tak dôležité vedieť, čo skutočne chceme.“

K napísaniu dnešného článku ma priviedol jeden z čitateľov môjho blogu. Dnes som dostal mail v ktorom mi okrem iného napísal: „Články na Vašom blogu sú zaujímavé, sú pekné, ale nič nehovoria, keď sú to "len" návody. Mne ako recipientovi takýchto textov nestačia len návody, ale aj príbehy zo skúseností iných ľudí alebo možno Vás.“  A tak som si povedal, že ten dnešný „návod“ bude o tom, ako to robím ja a ako mi to funguje.

Mnohí z vás na moje príspevky reagujú vetou „to sa ti ľahko povie“. A ja hovorím, áno, ľahko sa mi to povie a ľahko sa mi podľa toho žije. A čo myslíte, čím to je? Dokážem samého seba dostatočne „namotivovať“. Ak po niečom túžim, alebo o niečom snívam, premením to na cieľ, ktorý v najbližšom období riadi môj život.

Mojim najdôležitejším rozhodnutím a postojom je, že som prebral 100% zodpovednosť za svoj život, za svoje myšlienky, činy, konanie. Som bojovník, beriem budúcnosť do svojich rúk, nečakám, že sa mi nejaká budúcnosť prihodí. Zo svojho nezdaru a neúspechu neobviňujem externé okolie. Pátram po príčinách, ako som k tomu ja osobne prispel.

A toto mi funguje:

Mám pozitívny postoj – postoj je naše rozhodnutie, ako budeme vnímať nejakú situáciu a seba v    nej, ako budeme vnímať iných ľudí a okolie, ako budeme reagovať. My sa rozhodujeme, aký zaujmeme postoj k ľuďom, k sebe, k situáciám, k životu. Postoj určuje ako vidím svet okolo seba. Sústreďujem sa na pozitívne veci. Verím, že o tom, ako ďaleko sa vo svojom živote dostanem, rozhoduje môj postoj.

Mám jasno – mám úplne jasno v tom, čo chcem a viem prečo to chcem, prečo určité veci robím. Mám jasno v tom, čo chcem robiť, čo chcem mať a čím chcem byť.

Mám stanovené ciele – aj ja snívam a túžim, ale sny a túžby som premenil na ciele – jasné, inšpiratívne, vzrušujúce a merateľné. Stanoviť si a plniť ciele je jeden z najlepších spôsobov, ako merať úspech v živote a mať vo všetkom absolútne jasno.

Nevzdávam sa – pri ceste za svojimi cieľmi narážam na mnohé prekážky. Ale jedným z mojich cieľov je nikdy sa nevzdať. Bojujem, chcem zvíťaziť. Vnímam strach, ale nedovolím mu, aby ma ovládol.

Som disciplinovaný – ak sa pre niečo rozhodnem, potom sa maximálne „zdisciplinujem“. Disciplína je absolútny základ úspechu.

Vášeň – do všetkého sa snažím ísť s nadšením a vášňou.

Minulosť – nepozerám sa za seba ale zásadne pred seba. Minulosť nezmením, preto ju neriešim.

Problémy – ak nastanú, nerýpem sa v nich, ale riešim ich. Ak s tým dokážem niečo urobiť, urobím to, ak nedokážem, zmierim sa s tým a hádžem to za hlavu.

Neodkladám veci – neodkladám rozhodnutia ani aktivity, nevymýšľam si výhovorky.

„Vždy myslite na to, že váš život formujú vaše myšlienky.“ Musíte veľmi pozorne sledovať každú svoju myšlienku, ktorá by mohla spôsobiť, že povolíte v tom, čo robíte, ktorá by mohla spôsobiť, že vám dochádza motivácia.

Teším sa na vašu spätnú väzbu: jandubnicka@coach4you.sk.

Odpustite a choďte ďalej

„Ten, kto je slabý, nikdy nedokáže odpustiť.

Odpustenie je znakom sily.“

(Mahátmá Ghándí )

Každý z nás už v priebehu života okúsil deštruktívnu kritiku, zlé zaobchádzanie, nevrlosť, drzosť, urážky, neférovosť, zradu, podraz a neúprimnosť od iných ľudí. Takéto situácie sú síce bolestivé, ale sú súčasťou našich životov. Podstatné teda je, ako dlho nám potrvá prekonať túto situáciu a vyrovnať sa s ňou. To je o nás, je to naše rozhodnutie, náš postoj.

Musíte uzavrieť minulosť na to, aby ste sa mohli venovať budúcnosti. Ak v sebe živíte hnev, nenávisť a túžbu po pomste, zabíjate v sebe energiu, ktorú by ste mohli zamerať na činnosti vedúce k naplneniu cieľa. Zotrvávanie v minulosti odčerpáva vašu energiu a okráda vás o silu. Navyše, je to minulosť a tú už nezmeníte. Jediné, čo môžete zmeniť sú vaše myšlienky o danej záležitosti a vás postoj k nej.

Odpúšťanie je výlučne sebecký čin. Nemá vôbec nič spoločné s tým druhým. Odpúšťate druhým, aby ste sa vy sám / sama emocionálne oslobodili a nemuseli už viac za sebou ťahať tú batožinu.  Tým, že niekomu neodpustíte, sa pre danú osobu nič nezmení, vy ste tou osobou, ktorá sa trápi. Pokiaľ v sebe budete živiť zlosť a nenávisť, nikdy sa vám nepodarí zabudnúť.  Odpustiť znamená prepustiť samého seba z väzenia. Je to nový spôsob videnia a cítenia.

Ak vás predsa len pochytia stavy, že nedokážete alebo nechcete odpustiť a vyhodiť to z hlavy prirodzene, urobte to umelo. Povedzte si, že to tak malo byť. Ten kto vám ublížil, vám vlastne pomohol. Niečo vám to o vás povedalo, niečo ste sa o sebe dozvedeli a máte z toho pre seba kľúčové ponaučenie. Uvedomte si, že ukrivdený človek nikdy nezvíťazí, pretože sa snaží zmeniť minulosť. Každý z nás pociťuje v živote bolesť, to je v poriadku, ale nie je v poriadku, ak v sebe živíte nenávisť a odpor. Pomsta totiž problémy nevyrieši, ale pridá do ohňa benzín.

„Odpustiť znamená skutočne sa vzdať pocitov nenávisti a odporu

– kvôli sebe, nie kvôli niekomu inému.“

Skutočné odpustenie znamená úplne zmazať minulosť. Ak niekomu odpustíte, ale nezabudnete, to nie je odpustenie. Pravé odpustenie znamená, že pokiaľ si na danú vec v budúcnosti spomeniete, už vám to bude ľahostajné. Ak odpustíte, ale nezabudnete, ste to vy, koho týrate. Odpustenie nie je pocit, ale rozhodnutie.

„Neubližuje nám samotná záležitosť ale naša reakcia na ňu.“

1. Odpustenie sa týka minulosti. Znamená to, že niekomu nepočítame nejaký dlh, hodíme za hlavu to, čo nám ten druhý spôsobil.  Na odpustenie stači JEDEN.
2. Zmierenie sa týka prítomnosti. Dôjde k nemu, keď sa ten druhý ospravedlní a príjme odpustenie. Na zmierenie je treba DVOCH.
3. Dôvera sa týka budúcnosti. Týka sa jednak toho, čo ste ochodtní znova riskovať, aj toho, čomu sa otvoríte.  Ten druhý vám musí svojim konaním dokázať, že si dôveru zaslúži, kým mu ju opäť dáte.

 „Pokiaľ dotyčnej osobe neodpustíte,

bude zaberať priestor vo vašej mysli“

(Isabelle Holland)

Teším sa na vašu spätnú väzbu: jandubnicka@coach4you.sk.

Uzavrite nedokončené veci

„Nikto z nás nemôže zmeniť včerajšky,

ale všetci môžeme zmeniť zajtrajšky.“

(Colin Powell)

Nedokončené veci predstavujú v našom živote všetko, s čím sme sa doposiaľ nevysporiadali. Patria sem právne a finančné problémy, problémy vo vzťahoch, zdravotné a profesijné problémy atď. Nechávame ich narastať, až nás nakoniec prevalcujú. Dôvodom, prečo mnohí z nás nedokončené veci odkladajú je strach. A ten spôsobuje, že strácame pevnú pôdu pod nohami a prestávame si veriť. Určite mi dáte za pravdu, ak poviem, že dokončené úlohy nám dávajú veľkú dávku energie a sebavedomia, sebaistotu, skvelý pocit z dobre vykonanej práce, sme na seba hrdí, že sme úlohu dotiahli do víťazného konca. Ale...koľkí z nás úlohy skutočne dokončia, dotiahnu do záverečnej fázy?

Vnímate vo vašom živote oblasti, kde ste nechali nedokončené projekty? Kde sa vám nepodarilo dospieť k záveru? Tak s tým rýchlo niečo urobte. Najlepšie bude dokončiť ich. Ak neuzavriete minulosť, nie ste natoľko voľní, aby ste sa mohli chopiť prítomnosti.

Nedokončené veci často predstavujú oblasti v našom živote, kde máme bloky alebo strach, kde si neveríme. Máte na stole „kopec“ žiadostí a úloh, ktoré by ste najradšej odmietli, ale obávate sa, ako vás budú vnímať iní. Čo s tým? Pristihli ste sa pri tom, že odkladáte odpovede, aby ste nemuseli povedať nie? Zastavte to. Umelo sa vyhýbate nepríjemnostiam a nechávate narastať počet nedokončených záležitostí.

„Ak je neporiadok na písacom stole

znamením neporiadku vo vašej mysli,

aký význam má čistý stôl?“

(Laurence J. Peter)

Nevlečte za sebou na nohe bremeno. Netvárte sa, ako keby sa nič nedialo. Nežite vo svete fantázie. Nezatvárajte oči pred problémami. Nevyčkávajte a neprešľapujte na mieste. Vaša situácia sa tým ani nepohne dopredu a ani nevyrieši.  Stále budete paralyzovane stáť na jednom mieste. Pohnite sa z miesta. Postavte sa problémom čelom a začnite ich riešiť. Nevyhýbajte sa konfrontácii s realitou. Skočte do strachu.

Pýtajte sa sami seba: „Čo je potrebné urobiť, aby som túto úlohu naozaj dokončil/a?“

1. Revízia. Prvým krokom je urobiť si inventúru a zistiť, čo dlho odkladáte, čo sa vám kopí, a čo je potrebné dokončiť a definitívne uzavrieť. Zoznam toho, čo vás rozčuľuje. Môže sa jednať o drobnosti. Napíšte si zoznam, myslite na papieri. Váš zoznam môže obsahovať nasledujúce: nedodržané sľuby, nezaplatené dlhy, neporiadok v garáži, dlhodobo nepoužívané veci, osobné vzťahy, nedokončené projekty, prejaviť niekomu uznanie, odpustiť atď.

2. Rozhodnite sa. Potom sa rozhodnite, že to dokončíte. Zaviažte sa k tomu. Rozhodnite sa, že urobíte, nahradíte alebo sa zbavíte aj vecí, ktoré vás denne rozčuľujú a nútia vás na ne myslieť.

3. Naplánujte si to. Stanovte si stratégiu ako to dokončíte, kedy alebo dokedy a či k tomu budete potrebovať niekoho iného alebo to zvládnete sám/a.

4. Pustite sa do toho. Všetko si naplánujte a potom to jednoducho urobte. Neodkladajte to. Nečakajte na vhodnejšiu dobu. 

5. Nezastavujte sa. To však neznamená, že musíte urobiť všetko naraz. Každý mesiac sa zaoberajte vybratým problémom alebo problémami.

6. Dokončite to. Podstatné je, aby ste úlohu dokončili, dotiahli až dokonca.

Keď vypracete staré, vytvoríte si miesto pre niečo nové. Pre to „niečo“, čo by ste chceli mať v živote, si musíte urobiť miesto, a to nielen fyzicky ale aj psychicky. Ak neodstránite neporiadok a nepotrebné veci, ako by ste neverili svojim schopnostiam vyrobiť prostriedky na kúpu nových.  Musíte dokončiť minulosť.

Samostatnou témou v rámci uzavretia nedokončených vecí je odpustenie.  Ale to je téma, ktorej sa budem venovať na budúci týždeň.

Teším sa na vašu spätnú väzbu: jandubnicka@coach4you.sk.